„Aký prekrásny podivný album,“ poviete si. S textami a hudbou, ktoré majú jasnú, mierne dekadentnú kvalitu, čím dlhšie počúvate. Hudba má zvinutú intenzitu, ktorá sľubuje uvoľnenie, ale nikdy ju nie je taká, ako očakávate. Sú tam piesne, ktoré by mohli byť o osamote alebo sledovaní, piesne, ktoré milujú nejednoznačnosť. Od prvých zvukov ste nasatý na iné miesto. Album je texturovaný - má jedinečný hlas, v ktorom môžete vidieť záblesky a iskry, ale celý je cudzí, rozdielny a silný. V týchto skladbách sú stopy zvukov, ktoré naznačujú horizont za piesňou - maličkosti a záblesky pozadia, ktoré nás nútia premýšľať o filmoch, ako je Blow Up, kde je niečo v tieni, ktoré úplne nechce vyjsť von na svetla. Ak existuje možnosť rockovej a populárnej hudby navrhnúť ťahy štetcom, navrhnúť obidva obrazy, a niečo oveľa viac tekuté a zmyselné/nadprirodzené, robí to Raptor Koch.
Už ako asi 4 ročnému mu ujo púšťal platne Beatles, Pražský výber, Pink Floyd, Rolling Stones, Queen. Má rád v hudbe surovosť a neohrabanosť. Inú možnosť ani nemal keďže jeho vybavenie bolo chabé. Hudbu dlhé roky tvoril iba pre seba. Ako pravý nefalšovaný undergroundista svoje skladby chrlí v pivnici. Tam je jeho svet a brloh. Správny potkan sa predsa na verejnosti neukazuje, aby mohol čo najdhšie prežiť. Spravil aj pár klipov, ktoré hodil na Youtube. Okolo roku 2007 s dvoma kamošmi založil skupinu Počkaj?dobre už možeš. Skupina fungovala do roku 2012. Potom tam bola rocknrollova skupina Waves (poväčšine covery Rolling Stones, Kinks, The Beatles, ale aj nejaké raptoroviny) od 2009-2016 a avantgardný projekt nemuzikantov Bordove Parpľe 2010-? V roku 2015 nahral pár koververzií svojich hrdinov 60tych a 70tych rokov. Nie každý má tráviaci systém na to ustrojený stráviť Raptora Kocha. Ale tí, čo majú, zažijú niečo naozaj neobvyklé.
