Druhý album Kurkusu, koncepčný dvojalbum Apoka, pozostáva z dvoch albumov Nigrora a Aurora. Z pohľadu umeleckej povahy tieto dva albumy predstavujú konjunkciu protichodných princípov, kde na ich konci dochádza k stretu v spoločnom bode, v ktorom sa vraciame do podstaty prapravdy a pralásky a kde umelec nachádza priestor na Apokatastázu, čiže na ich znovuzrodenie. Album Auróra je albumom temnej hravosti, protipúdnej ľahkosti a vzletnosti, kde poslucháč prijíma svet cez optiku nádeje a zvráteného humoru, typického pre KURKUS. Naopak pri Nigrore sa dostane do najhlbšieho vnútra. Na konci sa oboch albumov sa polohy spoja v jedno. Autor odporúča začať posluch albumom Nigrora, aj preto sa rozhodol uvádzať ho ako prvý a pokračovať albumom Aurora. Názov Apoka môže znamenať apokalypsu rovnako ako apokatastázu. Apoka voľne nadväzuje na osemalbum Octameron a prináša do typického zvuku analógových syntetizátorov a dynamického zbesilého beatu aj zvukové koláže z field-recordingu v Košických kostoloch. Spev Pixtibaxtiho sa posunul miestami od zaužitého pitoreskného paškvilu k precíznemu vokálnemu prejavu, premietajúc rozvinuté melodické štruktúry na pozadí rozvetvenia znepokojujúcej harmónie v orchestrálnych odrazoch. Texty premietajú meniacu sa turbulentnú dobu smerom k novému desivému nastaveniu spoločnosti, predovšetkým parodovaním ezoterických konšpirácií, ale aj závažným pohľadom do zrkadla ľudských citov ako sú prežívanie straty, túžba po večnosti a trancendentálnej láske. Na textoch sa okrem Pixtibaxtiho podieľal výrazne aj Vtelenie. Grafika, podobne ako hudba poukazuje na pseudoezoterický obsah, zobrazuje štyroch vtákov obletujúcich mystický komplikovaný objekt v dusnej atmosfére nadchádzajúcej kataklyzmy, či prerodu.
